34023

        • Výtvarné umenie

        •  

          VÝTVARNÉ UMENIE
           
          Vznik umenia súvisí s vývinom človeka. Bol nesmierne dlhý a nedá sa definovať alebo ohraničiť konkrétnym časom ani miestom. V predhistorickom období slúžilo ako dorozumievací prostriedok, ktorý vznikol pravdepodobne ešte skôr ako vznikla reč. Takýmito prostriedkami boli napríklad jaskynné maľby, rytiny, plastiky, sošky a pod. Umenie je teda také staré ako človek.
           
           Človek sa vyčlenil zo sveta zvierat prácou. V boji o zachovanie života používal primitívne nástroje (najprv napr. pästné kliny) a zbrane, ktoré postupne zdokonaľoval. Výtvarné schopnosti človeka sa vyvíjali v spätosti so zručnosťou človeka pri výbere a používaní nástrojov. Výtvarné umenie a remeslá nevznikali izolovane od rozvoja civilizácie, ale vždy s ním veľmi úzko súviseli, odrážali ho.
           
           Výtvarné umenie – je oblasť umeleckej tvorby, ako vizuálne (zrakové) umenie, ktorého základom  je opticky vnímateľné zobrazenie. Ide teda o umenie, ktoré sa rozvíja v ploche a priestore a jeho základnými výrazovými prostriedkami sú línia, tvar a farba. Výtvarné diela môžu byť trojrozmerné (priestorové – sochy, architektúra, umeleckoremeselné výrobky) alebo plošné – maľba, kresba, grafika, fotografia.
           
          Z hľadiska obsahu a formy možno výtvarné umenie deliť na:
           
          objemové – architektúra, sochárstvo, úžitkové umenie
          plošné – maliarstvo, grafika, fotografia.
          Z hľadiska odrazu skutočnosti na:
           
          zobrazovacie – priamo zobrazuje javy a skutočnosti, vyjadruje podoby reálnych predmetov – portréty ľudí, výjavy z histórie, súčastosti
          výrazové – nevytvára podoby nijakých konkrétnych predmetov či javov, ale sa snaží zachytiť určité subjektívne pocity a zážitky.
           
          Z hľadiska časového vzniku delíme výtvarné umenie na:
           
          klasické (do konca 18. storočia)
          moderné (19. storočie po súčasnosť).
          Z hľadiska autorstva alebo miery profesionality delíme výtvarné umenie na:
           
          profesionálne (autormi sú profesionálni umelci)
          neprofesionálne (autori sú anonymní, alebo známi tvorcovia – neprofesionáli).
          Vznik a vývoj umenia, druhy výtvarného umenia – základné pojmy, periodizácia dejín výtvarného umenia
          Z hľadiska zámeru tvorcu delíme výtvarné umenie na:
           
          tradičné (akademické)
          experimentálne – snaží sa o niečo nové.
           
          Abstraktné umenie

          Abstraktné umenie je nefiguratívne umenie, ktoré nezobrazuje žiadny predmet, človeka, krajinu, vyjadruje sa len zostavou farebných škvŕn, plôch, čiar, geometrických prvkov ap.

          Abstraktné umenie tvorí viacero prúdov, základné delenie je na lyrickú abstrakciu a geometrickú abstrakciu.

           

          Abstraktné výtvarné umenie sa vyvinulo zo secesného dekorativizmu, expresionizmu a kubizmu. Prvé náznaky možno identifikovať už v roku 1909 u Františka Kupku a Francisa Picabiu, za skutočne prvé abstraktné dielo sa však považuje akvarel Vasilija Kandinského z roku 1910.
          Abstraktná výtvarná tvorba sa objavila vo viacerých svetových centrách výtvarného umenia a vznikali tak rôzne smery a prúdy:

           
           
          SOCHÁRSTVO
           
           Zobrazuje v trojrozmernom tvare trojrozmerný svet, pričom sa sochári usilujú stelesniť predstavu o dokonalom a nádhernom človeku v kameni, dreve, hline, kove.
           
          Sochárstvo má rôzne formy:
           
          komorná tvorba – napr. portrét (busta), basreliéf, miniatúrne sošky
          monumentálne sochárstvo – súvisí s architektúrou a tvoria ho najmä sochy na námestiach, pomníky a diela v interiéroch budov tvoriace jednotu so základným architektonickým zámerom.
                    Charakteristickým znakom sochárstva je objem, jeho námetom je najmä človek. Súbor postáv nazývame súsošie. Hmotne stvárnené umelecké dielo z kameňa alebo dreva, opracované dlátom, označujeme skulptúra – sochár uberal z objemu prírodného materiálu. Ak je dielo odliate do kovu alebo opracované má názov plastika – tu sochár beztvarú hmotu formuje. Plastika môže byť viditeľná zo všetkých strán (socha), alebo plastika spojená s plošným pozadím, z ktorého vystupujú jej vypuklé formy - reliéf. Plochý reliéf (nízky) nazývame basreliéf. Plastika zhotovená z hliny a vypálená sa nazýva terakota.
           
          MALIARSTVO
           
          Zobrazuje trojrozmerný svet na dvojrozmernej ploche, patrí mu ústredné miesto, má rôzne formy prejavu. Vyvoláva ilúziu skutočného sveta. Býva monumentálne – dotvára architektúru (fresky, mozaiky), žánrové, portrétne, krajinomaľba a zátišie. Používa rôzne druhy maliarskych techník, ktorých základom je použitie pigmentov – farba je základným vyjadrovacím prostriedkom. Nástenná maľba je súčasťou architektúry. Môže byť realizovaná na vlhkej (al fresco – fresková maľba) alebo na suchej omietke (al secco - seccomaľba). V prípade použitia voskových farieb nanášaných za horúca hovoríme o enkaustike (používala sa v antike).
           
          Mozaika sa tvorí spájaním farebných kúskov kameňa, keramiky, skla a pod.
           
          Vitráž – kúsky umelcom pomaľovaného skla, pospájaného olovenými prútmi a zasadené namiesto skla.
           
          Sgrafito je technika vyškriabávania alebo vyrývania do viacfarebných vrstiev omietky, najčastejšie sa realizuje dvojfarebne.
           
          Ďalšie termíny:
           
          Portrét – zachytáva individuálne črty osôb. Je to samostatný žáner v maliarstve, sochárstve aj v grafike.
           
          Poprsie – zobrazenie hlavy po prsia.
           
          Krajinomaľba – zobrazenie prírody v rôznych ročných obdobiach.
           
          Zátišie – zobrazuje neživé predmety a veci.
           
          Miniatúra – maľba malého formátu.
           
          Grafika – kresby, rytiny, litografie, plagáty, úžitková grafická tvorba
          .
           
          ÚŽITKOVÉ UMENIE
           
          Je najstaršou formou umeleckého prejavu a tvorí prechodný stupeň medzi svojbytnými umeleckými dielami a ostatným predmetmi, ktoré človek vytvára pre potreby každodenného života. Až do začiatku 19. stor. výtvarné umenie malo spoločný slohový výraz ako umelecké remeslá. Umelecký remeselník využíva prevažne tradičné ručné techniky. Druhy umeleckých remesiel: nábytkárstvo, keramika, sklárstvo, spracovanie kovov, spracovanie kameňa, spracovanie textilu a kože a ďalšie.
           
          Periodizácia dejín výtvarného umenia
           
          PRAVEK – UMENIE BEZTRIEDNEJ SPOLOČNOSTI
           
          Mladší paleolit (40 000 – 8 000 pred n. l.)
          Neolit a eneolit (5 000 – 2 000 pred n. l.)
          Bronzová a železná doba (2 000 pred n. l. – rok 0)
           
          STAROVEK – UMENIE OTROKÁRSKEJ SPOLOČNOSTI
           
          Egypt Stará ríša (2 700 - 2 181 pred n. l.)
          Stredná ríša (2 040 - 1 786 pred n. l.)
          Nová ríša (1 560 - 1 080 pred n. l.)
          Mezopotámia Sumersko-akkadské obdobie (2 000 - 539 pred n. l.)
          Babylónsko – asýrske obdobie
          Chetitské umenie
          Perské umenie
          Sýrske umenie
          Egejská kultúra Minojské obdobie (2 000 - začiatok 14. stor. pred n. l.)
          Mykénske obdobie (15. - 12. stor. pred n. l.)
          Staroveké Grécko Geometrický štýl (9. - 8. stor. pred n. l.)
          Archaické obdobie (7. - 6. stor. pred n. l.)
          Klasické obdobie (5. - 4. stor. pred n. l.)
          Helénistické obdobie (3. stor. - rok 30 pred n. l.)
          Staroveký Rím Etruské obdobie (7. - 3. stor. pred n. l.)
          Rímska ríša počas republiky (265 - 27 pred n. l.)
          Cisárske obdobie (27 pred n. l. - 1.-3. stor. n. l.)
          Obdobie kresťanskej antiky (2. - 4. stor. n. l.)
           
          STREDOVEK - UMENIE FEUDÁLNEJ SPOLOČNOSTI
           
          Umenie raného kresťanstva (4. – 10. stor. n. l.)
          Byzantské umenie (9. – 12. stor.)
          Románske umenie (11. – 13. stor.)
          Gotické umenie (12. – 15. stor.)
           
          NOVOVEK
           
          Neskorá gotika
          Renesancia a manierizmus (15. – 16. stor.)
          Barok a rokoko (17. – 18. stor.)
           
          MODERNÉ UMENIE – UMENIE KAPITALISTICKEJ SPOLOČNOSTI
           
          Umenie 19. stor. a prelomu 19. a 20. storočia: klasicizmus, empír, preromantizmus, romantizmus, impresionizmus, postimpresionizmus, novoromantizmus, symbolizmus, secesia.
          Umenie 20. storočia – fauvizmus, kubizmus, expresionizmus, futurizmus, orfizmus, purizmus, konštruktivizmus, funkcionalizmus, dadaizmus, suprematizmus, surrealizmus, umenie Bauhaus, rayonizmus, syntetizmus, skupina de Stijl, Parížska škola, novoklasicizmus, nová vecnosť, socialistický realizmus, op art, pop art, kinetické umenie, land art, nová figurácia, konceptualizmus a ďalšie.
           
           
                    Táto periodizácia sa dotýka európskeho výtvarného umenia, ku ktorému zahŕňame aj diela z africkej a ázijskej oblasti v blízkosti Stredozemného mora. Umenie sa vyvíjalo aj na ostatných kontinentoch – umenie islamských krajín, umenie Indie a juhovýchodnej Ázie, umenie Ďalekého východu (Čína, Japonsko), umenie Afriky, umenie Amerík (eskimácke, indiánske, Inkov, Olmékov, Mayov, Aztékov).