22. novembra 2018 žiaci deviateho ročníka a 10 žiakov 8.A triedy navštívilo mesto Sereď. Cieľom exkurzie bolo Múzeum holokaustu, ktoré je súčasťou SNM - Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Počas druhej svetovej vojny boli z neho deportovaní slovenskí Židia. Putovali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov, zriadených na okupovanom území Poľska. Väčšina deportovaných Židov sa už naspäť nikdy nevrátila. Tábor v Seredi predstavuje jediný autentický pracovný a koncentračný tábor z obdobia druhej svetovej vojny na území Slovenskej republiky. Cieľom múzea je pripomínať si životné príbehy obetí a preživších holokaustu, s ktorými mali možnosť sa zoznámiť i žiaci našej školy. Najprv si na videu vypočuli príbeh pani Edity Grosmanovej, ktorá bola jednou z 1000 dievčat a žien prvého transportu z Popradu do KT v Oswienčime a pobyt v KT Oswienčim prežila. Jej manželom bol Laco Grosman autor scénara oscarového filmu Obchod na korze. Spomínala na život na Slovensku, ako sa postupne menilo postavenie Židov a po roku 1938 pribúdalo nariadení a zákazov a spomínala i na to, ako sa menil postoj susedov a ľudí z okolia voči nim. Potom nasledoval výklad, čo je holokaust, kedy vznikol, za akých okolností vrcholil. Žiaci sa dozvedeli o osude 70 000 slovenských Židov, ktorí boli deportovaní do koncentračných táborov. Poznajú i mená R. Vrba a A Wetzler, mená dvoch mužov, ktorí úspešné ušli z KT v Osvienčime, aby varovali svet pred zverstvami, ktoré nacisti páchajú v KT na území Poľska i v iných krajinách okupovanej Európy. Potom nasledovala prehliadka samotného tábora, ktorý tvoril appelplatz i niekoľko budov: nemocnica, stolárska dielňa, vila veliteľa tábora, budova pre mužstvo strážiace tábor a 5 barákov, kde boli ubytovaní uväznení slovenskí občania židovského pôvodu. V nich je stála expozícia s dobovými dokumentmi, fotografiami i množstvom predmetov súvisiacich s danou témou. Žiaci mali možnosť prezrieť si i jeden „dobytčák“, vagón, v ktorom boli odvážaní Židia do KT. Na stenách boli ešte zachované mená ľudí, ktorých v nich prevážali a tí chceli zanechať po sebe nejaký odkaz. Ťaživú atmosféru tohto tragického miesta upevnilo i hmlisté a sychravé počasie.
Na záver sme navštívili pečivárne Sedita, pozreli si na videu postup výroby sladkosti, ochutnali z nich a nakúpili pre rodičov, súrodencov i kamarátov.