,,Kniha sú listy papiera s množstvom textu zviazané do zväzku," povedal by odborník. Mnohí ľudia však v knihe vidia čosi viac. Vidia v nej priateľa a zároveň aj učiteľa. Potvrdzujú to aj slová: ,,Všetky sú rovnaké, a predsa je každá iná."
Už v dávnych dobách sa považovala za zdroj múdrostí a informácií. Kniha nám pomáha rozvíjať našu fantáziu, predstavivosť, núti nás premýšľať, rozširuje našu slovnú zásobu alebo nás vzdeláva. Tak, ako každé dieťa má svoju najobľúbenejšiu hračku, televízny program, sladkosť, či kamaráta v škole, malo by mať aj svoju najobľúbenejšiu knihu. Získanie pozitívneho vzťahu ku knihám však zvyčajne nebýva vecou náhody, ale závisí od prostredia, v ktorom dieťa žije. Ak dieťa žije v prostredí, kde rodičia čítajú, bude ich nasledovať. Deti prirodzene napodobňujú návyky svojich rodičov, či už dobré alebo zlé. Čítanie je však jedným z najlepších návykov, aký môžu rodičia svojim deťom dať. Možno naši žiaci si cestou do školy a cez prestávky budú rozprávať obsahy kníh.
Žiaci Školského parlamentu zorganizovali burzu kníh, ktorá sa konala vo vestibule školy dňa 6.4. Predávali ich za symbolické ceny. Možno už viackrát prečítané knihy posunuli ďalej a urobili radosť niekomu inému. Tento piatok bol iný ako zvyčajne. Akcia sa deťom veľmi páčila a dúfajme, že zistia, prečo nazývame knihu priateľom človeka.
